Všetci máme svojich hrdinov. Obdivujeme ich silu, ich odvahu, ich schopnosti. Snívame, že jedného dňa ich stretneme a snívame, že jedného dňa budeme ako oni.
Hovorí sa však, že nikto by nikdy nemal stretnúť svojho hrdinu. Každé takéto stretnutie totiž zvyčajne prináša sklamanie. Sú to stále len obyčajní ľudia so svojimi zlými stránkami, ktorí sa nedokážu zavďačiť miliónom predstáv o nich.
Jediný skutočný hrdina, ktorého v živote potrebuješ, si nakoniec ty sám. Ty si ten, kto môže hodiny tvrdo pracovať na sebe a svojich snoch, kým iní strácajú čas hlúposťami.

Prečo nepotrebujeme hrdinov a prečo je predstava typického hrdinu dokonca nebezpečná?

Typický hrdina je zvyčajne niekto silný, mužný, sebavedomý a nedostupný pre ženy. Pre milióny mužov na celom svete je táto predstava vzorom, ktorým sa chcú časom stať. Snažíme sa dokázať si svoju silu, vyhľadávame nepriateľov, atď.
Táto infantilná predstava hrdinstva je však plná nesprávneho idealizovania samého seba, doplnená o nereálne predstavy.
Vo filmoch má hrdina často nadprirodzené schopnosti a každý deň zachraňuje svet. Ako odmenu získava krásne ženy, s ktorými uniká do západu slnka.
A presne táto predstava je nielen hlúpa, ale aj nebezpečná.
Prezentuje totiž, že skutočný muž musí byť neuveriteľne mocný, nezraniteľný a dokonalý, no zároveň rezervovaný tajnostkár, ktorý sa dištancuje od spoločnosti. A to je jednoducho celé zle.
Potom je tu iný druh hrdinov. Tí, ktorí zachraňujú šteniatka z horiacich domov. Tí, ktorí lezú bez istenia na mrakodrapy. Tí, ktorí na jednokolke balancujú na okraji priepasti. Pri sledovaní týchto činov máme pocit, že aby sme sa stali hrdinami, potrebujeme vykonávať extrémne činy.
A nakoniec športovci. Bez ohľadu na náš vek či formu snívame, že budeme mať presne také schopnosti, ako ten muž s dresom na ihrisku.

Prečo je to zle?

  • Náš obdiv plynie z verejného uznania, ktoré sa týmto mužom dostáva. Znamená to, že obyčajní muži majú pocit nedostatočnosti a snažia sa kompenzovať si to extrémnymi činmi, ktoré si toto uznanie získajú.
  • Vysiela to správu, že aby sme zaujali opačné pohlavie, musíme byť výnimoční.
  • Tak veľmi túžime po sláve, že čoraz viac energie investujeme do falošnej identity. Na Facebooku robíme svoj život podstatne zaujímavejším, než v skutočnosti je.

A potom je tu iný druh hrdinstva, ktorý som už naznačil. Sú to tí praví hrdinovia, ktorí v tichosti deň za dňom tvoria hodnotu. Bez toho, aby potrebovali uznanie alebo slávu. Odmenou za toto hrdinstvo je pravé sebavedomie, postavené na pevných základoch.

O Pravých Hrdinoch

Pravý hrdina je podľa mňa niekto, kto robí všetko preto, aby bol šťastný. Pretože šťastie vyžaduje námahu, bolesť, sebazapretie, akceptovanie reality, pripustenie svojej zraniteľnosti a schopnosť vytrvať za každých podmienok. Je to druh hrdinu, akým sa potrebuje každý muž stať nielen pre seba, ale aj pre druhých, napríklad aj pre vlastné deti.
Sú to muži, ktorí sú schopní odpúšťať. Nie je totiž skutočná sila zdvihnúť auto nad hlavu a hodiť ho do zloducha, skutočná sila je pochopiť, že osoba, ktorá nám ublížila, sa len snažila byť šťastná. Tak ako ty.
Sú to muži, ktorí majú zmysel života a prinášajú druhým hodnotu. A nie hocijaký zmysel. Svojim spôsobom má totiž zmysel života každý. Pre niekoho je to práca, pre iného čakanie na piatok a následné opitie sa. No porovnaj si takýto život napr. s Albertom Einsteinom. Mužom, ktorý žil posledné roky života v neznesiteľných bolestiach a napriek tomu pracoval až do posledných minút svojho života. Alebo Winston Churchill. Charles Darwin. Isaac Newton. Tísice ďalších veľkých mužov. Až vtedy pochopíš, za čo takýto život stojí. Sú to muži, ktorí nenašli svoj zmysel náhodou. Celé roky pracovali v samote a izolácii, len aby svetu priniesli hodnotu. Celé roky odolávali výzvam, aby to jednoducho vzdali a oddýchli si.
Skutočné hrdinstvo bežného života je nasledovať svoje poslanie, v prospech seba, takisto ako v prospech iných. Osobne cítim, že mojim poslaním je pomôcť mužom, ktorí si majú prejsť cestou, akou som si prešiel ja.
Preto píšem tento článok. Písal som články pre státisíce čitateľov. Tento si prečíta maximálne 100. No na tom absolútne nezáleží. Pracujem v tichosti, aby som možno raz zmenil niekomu život. A sám sa pritom učím, vzdelávam a zlepšujem.
Sú to muži, ktorí sú zodpovední za svoje činy. Vždy som premýšľal, prečo superhrdinovia neobnovia všetok neporiadok, ktorý po sebe zanechajú. Veď sú tak mocní a neporaziteľní.
Skutočným hrdinstvom je schopnosť ospravedlniť sa a upratať všetok bordel, ktorý po sebe zanecháš. Alebo ešte lepšie zabraňovať tomu, aby sa podobné veci vôbec diali.
Je to tiež o neustálej otázke, či naozaj máš byť zodpovedný za všetko, čo sa ťa týka. Sú jednoducho veci, nad ktorými nemáš kontrolu. A prevziať zodpovednosť za niečo, čo si nemohol ovplyvniť je rovnako zlé, ako neprevziať zodpovednosť za svoje chyby.
Ak si schopný pozrieť sa na svoje činy a pochopiť, čo môžeš urobiť lepšie, získaš obrovskú silu formovať realitu okolo seba. Zodpovednosť sa potom stáva najväčšou superhrdinskou schopnosťou, akú môže obyčajný muž mať.

Záver

Predstava hrdinu z filmov je nesmierne vábivá, rozumiem tomu. No ťahá pozornosť od vecí, ktoré sú skutočné.
Hrdinom môžme byť všetci. Možno toto hrdinstvo neprináša toľko obdivu a uznania, no je to jediné hrdinstvo, ktoré nám pomôže vyvinúť našu vnútornú silu na maximum.
Ako napísal Henry David Thoreau:
„Väčšina mužov žije život tichého zúfalstva a keď skončia na cintoríne, stále v nich hrá hudba.“
Ten zvyšok mužov žije život tichého hrdinstva, no tá hudba v nich hrá najhlasnejším možným spôsobom, hoci len pre jediného poslucháča. A to je spôsob života, aký by si mal žiť aj ty.