Stáva sa ti, že si pri práci roztržitý a nevieš sa sústrediť? Alebo si v bare so ženou a nevieš sa uvoľniť?

Roztržitosť a celkovo neschopnosť sa sústrediť môže byť spôsobená viacerými faktormi. Žijeme v informačnej dobe, kedy informácie prúdia okolo nás rýchlejšie, ako sme schopní ich spracovať. Mne osobne veľmi škodí, keď dlho necítim spojenie s prírodou a nemám fyzickú aktivitu. Bez týchto vecí nedokážem dlho prežiť. Mesto a hlavne obchodné centrá mi vysávajú životnú energiu, ktorú musím dopĺňať.

Alebo ako hovorí Majk Spirit, „toľko možností, povedz čo je správne.“ V každej oblasti života máme na výber toľko ciest. Stretávame mnoho očarujúcich žien a nevieme, ktorej dvoriť, máme desiatky nápadov a nevieme, do ktorého investovať svoje peniaze a čas, túžime po dovolenke, no nevieme si vybrať správne miesto.

A potom je tu ešte jeden faktor. Keď nás jednoducho v každom momente niečo rozrušuje a uberá nás o sústredenosť. 

Kým všetky vyššie spomenuté faktory vyžadujú väčšie rozhodnutia, ujasnenie hodnôt a možno aj zmenu životného štýlu, ten posledný dokážeme veľmi jednoducho uchopiť princípom v nadpise: Keď pracuješ, tak pracuj, keď sa bavíš, tak sa bav.

Problém je, že robíme obe veci naraz

Miešame prácu so zábavou a zábavu s prácou.

Ako freelancer, teda človek, ktorý pracuje z domu, bolo nájsť potrebnú disciplínu na dokončenie všetkých úloh pre mňa jednou z najťažších výziev. Kým klient čakal na článok, ja som pozeral film, kým klient čakal na odpoveď, ja som hral FIFU.

A vieš, čo na tom všetkom bolo najhoršie? Nie to, že občas som svojou slabou disciplínou prišiel o klienta, alebo pripravil o zárobok.

Najhoršie bolo to, že som si zábavu prestal užívať.

Ako sa môžeš naozaj baviť, keď vieš, že na teba čaká práca, ktorú si ešte nedokončil? Ako sa naozaj môžeš baviť, keď sa cítiš byť vinný. A potom sa konečne dostaneš k práci a výsledok je polovičný. Pretože sa už nedokážeš sústrediť, vôbec na žiadnu z vecí.

Potom ideš na bicykel. Hoci miluješ zjazd úzkymi cestičkami, akosi si to nevieš užiť, cítiš sa, že ťa niečo zoviera. Nebol to ten ozajstný relax, aký si zažil, keď si sa spúšťal z kopca prvýkrát. Tak to zabalíš. Cítiš, že si nezaslúžiš pôžitok. Necháš to tak, dáš sprchu a pripravíš sa na večer. Spoznal si ju minulý týždeň, je naozaj očarujúca. Ona ti pozerá do očí a ty pozeráš na svoj telefón. „Prepáč, toto musím vybaviť, to je klient“. Už ju znova neuvidíš.

Zaspávaš okolo jednej ráno a premýšľaš, aký si mal deň. Spravil si všetko, čo si mal? Užil si si deň? Koľko si toho stihol? A koľko si toho mohol stihnúť, keby si sa sústredil?

Ak sa hráme počas práce a ak pracujeme počas zábavy, sabotujeme obe a nezískame maximum z ničoho. Jediné, s čím skončíme, sú výčitky.

Riešenie, ako som naznačil, je extrémne jednoduché: keď pracuješ, tak pracuj, keď sa bavíš, tak sa bav.

Alebo ako znie citát z listu Lorda Chesterfielda,

„Ak robíš len jednu vec naraz, máš cez deň dostatok času na čokoľvek. No ak robíš dve veci naraz, ani jeden rok nie je dosť.“

Ako na to?

Osobne si myslím (pretože mi to funguje), že najlepším spôsobom je vyčleniť si čas na prácu a čas na hranie. Ak pracuješ v kancelárií s pevnou dobou, je to oveľa jednoduchšie.

Určitý čas iba pracuješ a určitý čas sa iba hráš alebo oddychuješ.Prvých 6 hodín dňa povedzme pracuješ prvých 45 minút každej hodiny a zvyšných 15 minút oddychuješ. Zvyšok dňa, až na hodinu denne večer, mám vyčlenenú na zábavu a iné aktivity. Táto technika je veľmi podobná technike Pomodoro, kde však nerušene pracuješ 25 minút a 5 minút oddychuješ. Kľúčom je prispôsobiť si ju tak, ako ti vyhovuje. V zásade ale správne aplikovaná metóda dokáže zmeniť život.

A ver mi, ten pocit, keď máš zrazu o 11stej či 12stej celý pracovný deň za sebou a ideš sa baviť, zažiješ doslova návykovú radosť z akejkoľvek aktivity. Toho sa len tak nevzdám.

Shopping cart

Total
Shipping and discount codes are added at checkout.
Checkout